Allan Edgar Poe mojimi očami

Autor: Jozef Slivka | 27.3.2011 o 23:20 | (upravené 27.3.2011 o 23:31) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

Červená smrť vo mne vyvoláva pocit katarzie a uvedomenia si, že svet predsa nemôže byť len miestom nepokojov a zloby, ako sa nám to často zdá...

 

Zmätok, súcit a rozčarovanie sú mojimi sprievodcami pri čítaní troch diel autora Allana Edgara Poea. Zmätok preto, lebo chaos a nesúlad skutočností sa nesú všetkými troma dielami, súcit z toho, akými nezávideniahodnými životnými situáciami, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou ovplyvnili celú jeho tvorbu si autor musel prejsť. Symbiózu týchto dvoch čŕt dotvára moje rozčarovanie z cesty a spôsobu autorstva, ktoré si zvolil Poe.

Už v diele Havran, ktoré mnohí dnes považujú za vrchol jeho tvorby sa strácam v koktejli banálnych situácií, ktoré autor rafinovane namixoval. Videl už vari niekto havrana, dlhú chvíľu nečinne sa prihovárajúceho domácemu hosťovi sediac na skrini v izbe, či dokonca takého, ktorý Vás počas neohlásenej návštevy prekvapí znalosťami a zásadami pravej morálky? Ja "veru nie". Autor sa šikovne zahráva s podvedomím čitateľa a na interpretáciu mu necháva voľný priestor. Chcel Poe týmto dielom jednoducho vyjadriť smútok, ktorý ho kliesni po strate milovanej Lenory, alebo zámerne rozohral hru metafor, v ktorej je zápas síce otvorený, no výsledok neurčitý?...

Poeove diela sú jedinečné spleťou situácii, v ktorých sa snúbi jednoduchosť s morbídnosťou. Odzrkadľuje sa to najmä v poviedke Jama a kyvadlo, v ktorej hlavný hrdina takmer celý čas balansuje medzi životom a smrťou uväznený v miestnosti, pre čitateľa ťažko predstaviteľnej. Celý čas som v napätí, jeho utrpenie prežívam spoločne s nim a čakám, kedy dá autor opäť raz priechod svojim myšlienkovým pochodom blízkym smrti, pretaveným do tohto diela. Predikcia poviedky je nulová, pretože po každej dočítanej strane sa čoraz menej odhodlávam odhadnúť, aká smrť hlavného hrdinu v naoko bezvýchodiskovej situácie čaká. Poe ma v samom závere (opäť raz) uistí, že sa v očakávaní ďalšieho vývoja neoplatí staviť všetko na jednu kartu a moja snaha správne odhadnúť záver diela sa míňa účinku.

Najväčšie rozpaky vo mne vyvoláva poviedka s hororovým podtónom, Maska Červenej smrti. Dielo s takouto tématickou skladbou, v ktorej sa prostredníctvom opisov okolia evidentne prejavujú prvky pesimistického životného postoja, mi podsúva do cesty poznania jeho diel otázku,  čím si ma tento autor vlastne získal. Prihovára sa mi spôsobom, ktorý ma v prvom momente odrádza od ďalšej percepcie, no zároveň ma zo zvedavosti popoháňa k hĺtaniu riadkov až do samého konca. Keď sa v samom závere dozvedám o smrti obyvateľov zámku, ktorých si jedného po druhom, zlovestne a s chuťou berie Červená smrť, vyvoláva vo mne pocit katarzie a uvedomenia si, že svet predsa nemôže byť len miestom nepokojov a zloby, ako sa nám to často zdá...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?