Gabriel Garcia Marquez - Spoveď stroskotanca

Autor: Jozef Slivka | 10.3.2011 o 0:41 | (upravené 10.3.2011 o 0:51) Karma článku: 6,92 | Prečítané:  243x

Potemnelé, neisté chvíle na rozbúrenom mori, sprevádzané častou brízou. Žalúdok zovretý v kline smädu a hladu, pričom vôľa nepoddať sa sile mora chabne. Situácia stroskotanca, ktorá postihne v živote málokoho, a predsa mám pocit, že som Luisom Alejandrom Velascom ja sám.

 

Príbeh kolumbijského stroskotanca sa na prvý pohľad javí ako tuctový životný príbeh myšlienkovite pretavený spisovateľom Marquezom do poetickej roviny. V centre deja stojí hlavný hrdina, kolumbijský člen torpédoborca Caldas, ktorý sa pasuje s nástrahami ničivej sily Atlantického oceána. Marquez sa mi od začiatku, vďaka plasticky zachytenému zápasu života a smrti dostáva pod kožu a od prvej chvíle prežívam neočakávané útrapy spolu s Velascom. "Morská dráma" je vyšperkovaná detailmi, ktoré zvyšujú autenticitu diela. Nikdy som sa neplavil na inkriminovanom mieste, doposiaľ som nezažil plavbu po mori, no pomerne živo si predstavujem každú jednu prežitú scénu.

Obávam sa o Velascovo zdravie v čase prvotných halucinácii, radujem sa spolu s nim po víťaznom boji nad čajkou a trpnem pri neočakávanej "návšteve" veľryby v jeho člne. Zároveň ho čoraz častejšie v mysli prosím, aby neprepadával zúfalstvu a svoj doteraz najdôležitejší boj dotiahol do víťazného konca. Chvíle radosti z impulzov smerujúcim k záchrane vlastného života sa jednostaj, ako vločky snehu, striedajú so stavmi úzkosti a pokorným odovzdaním sa vĺnam Atlantiku.

Snažím sa, hĺtajúc riadok po riadku, pochopiť a neodopierať hodnotu tohto diela. V mojom prípade nie je dôvod staviať sa k nemu kriticky. Na prvý pohľad ireálna situácia člena torpédoborca mi poskytuje zážitok, ktorému sa nebránim. Pri hraničných situáciach, akou je povedzme prežúvanie pohľadníc, či snaha ukojiť pocit hladu gumou z topánok sa nepýtam "prečo?", nepremýšľam nad spôsobmi, aplikovanými v boji o prežitie, ale oveľa príjemnejšie mi je zahĺbiť sa do diela ešte viac a hľadať svoje cesty, vedúce k oslobodeniu. Popravde, myslím si, že skutky človeka nikdy nemožno naplno pochopiť, treba ich empaticky prijať a vnímať ich také, aké sú.

G. G. Marquez je výrazným príkladom toho, že písať o tom istom nie je stále to isté. Na rozdiel od hlavného hrdinu sa nebojím toho, že stratím zmysel pre orientáciu a pri percepcii diela sa budem v mojich myšlienkach "plaviť" neznámym smerom. Velasces mi každým dňom servíruje porciu zážitkov, ktorú bez výhrad prijímam zas a znova. Dokonca ma mrzí, keď dej naberá v druhej tretine strmý spád a Velasces sa vďaka svojej neoblomnosti blíži k svojej záchrane. Znie to paradoxne, no do určitej miery mi prekáža rozsah diela, daný apriori. Sprevádza ma mierny pocit nostalgie, lebo mi životný príbeh Luisa Alejandra Velasca pohladil dušu a na poslednej strane prichádza čas sa rozlúčiť.

Príbehov o prekonávaní samého seba je v dnešnej dobe nespočetné množstvo. Menej je tých, ktoré si človek po ich oboznámení aj zapamätá, hoci len na určité obdobie. No ako šafránu je príbehov, ktoré v nás samotných zanechajú určitú stopu. Extenzívne rozprávanie intenzívneho Velascovho príbehu perom G. G. Marqueza je rozprávaním o vnútornej sile človeka a jeho neochvejnej túžbe žiť. Naturalistický príbeh, bez zbytočných príkras je prerozprávaním krátkej epochy, ktorá dokázala v živote človeka zanechať hrubšiu čiaru, akoby sa čakalo...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?